Zamyšlení Dagmar Liškové, podpředsedkyně regionu Bílé Karpaty k silvestrovským setkáním na česko-slovenském pomezí

 Na prelome rokov 2003-2004 sa po dvanástykrát uskutoční  - dnes už môžeme povedať tradičné, Silvestrovské stretnutie na Javorine. Iniciátormi boli predsedovia českej a slovenskej Spoločnosti pre trvalo udržateľný život Ing. Josef Vavroušek a RNDr. Mikuláš Huba, vtedy ešte jednej, československej STUŽky, ako sme ju dôverne volali. Realizátormi sa stali regionálne pobočky Bílé Karpaty z Uherského Hradišťa a Biele Karpaty z Trenčína.

 Pôvodnou myšlienkou bol neformálny protipól stretnutí k jarno-letným pracovným Bielokarpatským konferenciám. Rozdelenie Československa však dalo zimným stretnutiam omnoho hlbší zmysel. Pripomeňme si, čo o tom povedali hlavní iniciátori, citátmi z ich článkov pre 2. číslo československého týždenníka Mostov v roku 1993:

 Josef Vavroušek:  Nelze oddělit lidi se společnými ideály

„... Nesmíme připustit, aby po rozdělení Československa vznikl mezi Čechy a Slováky příkop lhostejnosti, neporozumění nebo dokonce nepřátelství. Nejen proto, že samostná Česká republika (stejně tak jako samotné Slovensko) nemá v dnešním rozbouřeném světě příliš mnoho šancí, ale také proto, že nám nemůže být lhostejný ani vývoj na východ a jihovýchod od nás, a to jak z důvodů pragmatických, tak i morálních a humanistických. Základem budoucí integrace Evropy jako celku by měly být podle mého nejen společné ekonomické zájmy, ale především humanismus a úcta k životu ve všech jeho formách, jak to ostatně vyplývá z kořenů evropské kultury. .... Prvním předpokladem je zřejmě solidarita a sounáležitost lidí oddělených fyzickými hranicemi. A pro mě – a doufám i pro ostatní – byl silvestrovský pochod z Velké Javoriny do Starého Hrozenkova jen dalším důkazem toho, že ani hranice nemohou rozdělit lidi, kteří se mají rádi a usilují o společné ideály.“

 Mikuláš Huba: O protikladoch, ktoré spájajú

„Čo bolo na masarykovsko-štefánikovskej idei spojenia Čechov a Slovákov do jedného štátneho útvaru geniálnejšie? To, že dávala inštitucionálny rámec tradičnému príbuzenskému vzťahu dvoch rečou si najbližších národov Európy, alebo skôr to, že spojila do jedného štátu dva národy, ktoré spolu vytvorili viac ako len súčet? Príťažlivá a vzájomne sa obohacujúca nebola totiž, povedané jazykom dialketiky, len tá príbuznosť, ale aj, ba možno práve, tá ich odlišnosť; dostatočne príbuzní, aby si neboli cudzí, dostatočne odlišní, aby jeden druhého nenudili a mali si čo povedať. ..... Spoločný štát sme si dali vziať. Slováci si dali vziať Prahu, Česi Dunaj a Tatry. Duchovnú spriaznenosť, ktorú symbolizuje práve táto naša Javorina a podjavorinský kraj, z ktorého pochodia ako Masaryk, tak aj Štefánik, nám môže vziať len naša vlastná malosť, pohodlnosť, ľahostajnosť a nevďak.“ 

 Ak nadviažem na posledné slová Maňa Hubu, tak práve protiklad pohodlnosti a ľahostajnosti nútil ľudí od Ašu až po Čiernu nad Tisou rôznej vekovej i vzdelanostnej úrovne za podpory zahraničných hostí zúčastňovať sa každoročne 30. decembra 17 km pochodu hrebeňom Bielych Karpát a párkrát prekročiť prírodou nevytvorenú hranicu. Rovnako zúčastniť sa 31. decembra za početnej podpory okolitého miestneho obyvateľstva Silvestrovského výstupu k symbolu bratstva Čechov a Slovákov na vrchol Javoriny a zaspievať si „neroztrhnutú“ hymnu a večer spáliť symbolickú hranicu. No nielen to. Stretnutia inšpirovali k celoročnej práci v spoločných cezhraničných projektoch, ktoré vyústili v roku 2000 – podpísaním zakladateľskej zmluvy opäť na Javorine - aj k vytvoreniu Euroregiónu Bílé-Biele Karpaty.

 Vstupom oboch susedov do Európskej únie sa z občasne budovanej a rušenej hranice stane opäť hranica vnútorná. Má zmysel pokračovať v zimných Javorinských stretnutiach? História nás neustále učí, že má. „Strážcami“ stretnutí sa stanú obetaví domáci z Výboru Javorinských slávností. A tak sa kruh uzaviera – stretnutia sa stanú protipólom letných pomaly dvestoročných Javorinských slávností a veci života sa správne navracajú do rúk miestnych ľudí. To však neznamená, že ľudia od Ašu po Čiernu nad Tisou i „zahraniční“ hostia z Euópy nie sú naďalej vítaní.