Úvod

Rastúca intenzita ľudskej činnosti v rámci miest vyvoláva nepriaznivé environemntálne zmeny. Narastajúca veľkosť miest, nielen z hľadiska počtu obyvateľstva ale i z aspektu záberu územia, sa rovnako nepriaznivo prejavuje v najrôznejších environmentálnych vplyvoch. Akumulácia rôznych historických procesov v človekom vytvorených štruktúrach a v spoločenskom a ekonomickom živote miest vytvorila zvláštne, častokrát veľmi krehké prostredie. Rast počtu používaných automobilov prispel k zhoršeniu prostredia v mnohých mestách do takej miery, že fyzicky nie sú schopné absorbovať jeho nároky na priestor. Záujem o prostredie a rozvoj otvorili novú éru sledovaní orientovaných na problémy ľudskej aktivity v mestách a na meniaciu sa úlohu a funkcie miest z hľadiska koncepcie udržateľného rozvoja.

Udržateľný rozvoj vo svetle indikátorov

Transformačné procesy v ostatných rokoch a smerovanie k udržateľnému rozvoju je pohyb, ktorý je priprovnávaný k takým spoločenským zmenám ako bola poľnohospodárska a priemyselná revolúcia. Ide v podstate o zmenu, kedy je industriálna civilizácia nahradzovaná novou formou. Zásadný význam majú v tomto procese infomácie. Agenda 21, ako hlavný programový dokument konferencie v Rio de Janeiro v r. 1992, zdôraznila výzam informácií, ktoré by mali umožniť orientáciu vo vývojových trendoch a v tom či zodpovedajú koncepcii udražteľného rozvoja. Agenda 21 poukázala na potrebu vytvoriť súbory indikátorov udržateľného rozvoja tak, aby vznikla pevná základňa pre rozhodovacie procesy na všetkých úrovniach (na medzinárodnej, na úrovni jednotlivých štátov, regiónov, miest a obcí) a aby sa tak prispelo k dosiahnutiu udržateľných integrovaných systémov životného prostredia a rozvoja. Vo všetkých fázach rozhodovacieho procesu, t.j. pri rozpoznávaní problémov, ich spoločenskom uznaní a pochopení potreby ich riešiť, ďaleji pri formuľovaní jednotlivých opatrení, ich uskutočnení a zhodnotení toho, či došlo k žiaducej zmene je potrebné využívať rôzne indikátory.

V súčasnosti sa informáciam a indikátorom pre udržateľný rozvoj venuje mimoriadna pozornosť v mnohých inštitúciach. Z hľadiska hľadania najvhodnejších indikátorov udržateľnosti patrí medzi najvýznamnejšie a najaktívnejšie inštitúcie Komisia OSN pre trvalo udržateľný rozvoj. V r. 1996 komisia prijala zoznam indikátorov, ktorý vychádza z Agendy 21. Stotridsaťdva ukazovateľov (indikátorov) je rozdelených do 4 skupín na sociálne, ekonomické, environmentálne a inštitucionálne.

Vývoj v Bratislave po roku 1989

Vývoj v Bratislave po roku 1989 sa pokúšame hodnotiť na základe vybraných indikátorov udržateľného rozvoja, pričom vybrané indikátory je možné zaradiť do všetkých štyroch kategorií používaných komisiou OSN pre trvalo udržateľný rozvoj.

Za obdobie od 1.1,1990 do 31.12.1997 t.j. za 8 rokov došlo k nárastu počtu obyvateľov Bratislavy o 2,4%, čo bolo výrazne menej v porovnaní napr. s päťročnými obdobiami 1985-90 (6,6%) a 1980-85 (9,4%). K spomaleniu rastu počtu obyvateľstva dochádza s vynímkou Viedne vo všetkých hlavných mestách súsedných štátov (dokonca v prípade Budapesti, Prahy i Varšavy došlo za obdobie 1990-97 k poklesu).

Za sledované obdobie dochádzalo k postupnému znižovaniu celkového ročného prírastku (1990 - 9,1, 1995 - 2,8 a v r. 1997 úbytok -2,0) a najmä k znižovaniu prirodzeného prírastku z 5,9 osôb na 1000 obyvateľov v roku 1990 na -0,4 v roku 1995 a na -1,1 v r. 1997. Podobný charakter má i vývoj v Budapešti, Prahe, Varšave i Viedni, ktoré v r. 1990 ako aj v r. 1997 zaznamenali prirodzený úbytok obyvateľstva.

Priemerná miera nezamestnanosti vzrástla z 3,95 % v roku 1991 na 5,61% v roku 1992 a klesla na 5,0% v roku 1995 a 3,9% v roku 1997. V porovnaní s Viedňou (6,5% v r. 1997) a Budapešťou (4,5% v r. 1997) bola nižšia, ale vyššia ako vo Varšave (1,9%) a v Prahe (len 0,9%).

Postupne sa mení zastúpenie základných vekových skupín. Zatiaľčo v r. 1990 podiel 0-14 ročných bol 23,5%, v r. 1996 činil len 18,3%. Naopak sa zvýšil podiel 15-59 ročných (z 61,6% na 66,1%) ako aj podiel 60 a viac ročných obyvateľov (z 14,9% na 15,6%).

Doprava zohráva v ekonomickom a sociálnom rozvoji mesta pozitívnu úlohu. Je všako zdrojom emisií, hluku, vytvára tlak priestor a spôsobuje bezpečnosotné riziká. Koncepcia trvalej udržateľnosti predpokladá rozvíjať a presadzovať ekonomicky efektíveny menej znečisťujúci dopravný systém, environmentálne vhodnú dopravnú sieť a mestskú hromadnú dopravu pri zohľadnení potrieb udržateľného ekonomického a sociálneho rozvoja a jeho priorít. Vývoj za sedemročné obdobie 1990-97 zataiľ nepovrdzuje smerovanie k trvalej udržateľnosti. Výrazne vzrastá podiel individálnej automobilovej dopravy. Za sledované obdobie vzrástol počet osobných autobobilov z 94 tis. na 156 tis., t.j. o 59,3%. Podobne ako v Prahe v Budapešti poklesol počet prepravených osôb MHD (za sledované obdobie takmer o jednu štvtinu). Naopak došlo k zvýšeniu stupňa motorizácie (nárast počtu motorových vozidiel o 44,6%) o ako aj k zvýšenej nehodovosti na viac ako dvojnásobok.

K určitému zlepšeniu došlo v niektorých oblastiach životného prostredia. Zvýšil sa podiel obyvateľov bývajúcich v bytoch napojených na verejný vodovod (z 98,8% v r. 1990 na 99,6% v r. 1997), napojených na kanalizáciu (z 95,2% na 96,8%). Zvýšilo sa naopak množstvo komunálneho odpadu z 175 199 t v roku 1992 na 220 667 t v roku 1997. V sledovanom období sa znížili emisie organických zlúčenín (z 1038 t na 46 t), emisie tuhých znečisťujúcich látok (z 1904 t na 1509 t) i množstvo emisií uhlovodíkov (z 273 na 162 t) a emisií kysličníka siričitého (z 31602 t na 23408 t).

Vzdelávanie, vrátane formálneho vzdelávania a odbornú prípravu treba považovať za základný predpoklad pre podporu udržateľného rozvoja a pre zvyšovanie ľudského potenciálu v riešení environmentálnych a rozvojových problémov. Vzdelávanie je rovnako dôležité pre zmenu ľudských postojov, keďže vytvárajú potenciál pre posudzovanie a riešenie problémov udržateľného rozvoja. Počet ľudí vzdelávajúcich sa na vysokých školách patrí medzi významné indikátory udržateľného rozvoja. V Bratislave (podobne ako napr. v Budapesti a Varšave) za sledované obdobie narástol počet vysokoškolských študentov o 34,2%. Napriek budovaniu vysokých škôl v menej ako stotisícových mestách študenti na vysokých školách v Bratislave v r. 1997 predstavovali jednu polovicu (50,0% ) vysokoškolákov na Slovensku.

Jednou z úloh vedy je poskytovať informácie, ktoré by umožňovali lepšiu formuláciu a výber environmentálnych a rozvojových politík v procese rozhodovania. Naplniť túto požiadavku znamená pozdvihnúť na vyššiu úroveň vedecké poznanie, zdokonaliť dlhodobé vedecké vyhodnocovanie, posilniť vedecké kapacity a zabezpečiť schopnosti vied reagovať na naliehavé potreby. Vývoj za roky 1990-97 nie je možné v Bratislave hodnotiť ako pozitívny. Počet pracovníkov výskumnej a vývojovej základne klesol z 21 289 v r. 1990 na 10 458 v roku 1997 a výdavky na rozvoj vedy a techniky poklesli za rovnaké obdobie nominálne o 13,4%.

Výrazne sa prejavil nárast sociálnio-patologických javov. Za obdobie 1990 až 1997 vzrástla celková kriminalita o 74,5%. Zvýšený je počet krádeží automobilov, lúpeží a najroznejších prejavov ekonomickj kriminality.

Zdravie a rozvoj sú veľmi úzko vzájomne prepojené. Zdravie závisí od schopnosti úspešne riadiť vzájomné činnosti medzi fyzickým duševným, biologickým a sociálnym a ekonomickým prostredím. Zdravý rozvoj nie je možný bez zdravej populácie. Rozvojové činnosti majú do značnej miery vplyv na životné prostredie, čo môže spôsobiť alebo prehĺbiť mnohé zdravotné problémy. A naopak neodstatočný rozvoj môže mať škodlivý vplyv na zdravotné podmienky ľudí. Udržateľný rozvoj predpokladá vybudovať kvalitnú základnú zdravotnícku infraštruktúru a monitorovací systém. V oblasti zdravotnej starostlivosti je možné konštatovať určité zhoršenie dokumentované zvyšujúcim sa počtom obyvateľov pripadajúcim na 1 lekára. V porovnaní so situácou v Prahe, Varšave a Viedni je situácia menej priaznivá.

Štruktúra využitia zeme na území Bratislavy je relatívne priaznivá. Orná pôda tvorí 30,5%, lesná pôda 22,1%, záhrady 5,2%, vinohrady 2,5%, ovocné sady 1,6%, lúky 1,1% a vodné plochy 4,1% rozlohy mesta, zatiačo zastavané plochy tvoria len 11,2% územia. V dôsledku tejto štruktúry je úroveň hustoty zaľudnenia relatívne nízka (1228 obyv. na km2) v porovnaní s hlavnými mestami súsedných štátov (Budapesť 3 548, Praha 2424, Varšava 3287 a Viedeň 3878) a nevytvára sa tak extrémny tlak na územie v dôsledku preľudnenia. Využitie zeme na území Bratislavy nebolo v sledovanom období poznačené výraznejšími zmenami. Nrástol podiel zastavaných plôch (z 10,9% v r. 1990 na 16,3% v r. 1997) najmä formou zahusťovania existujúcej zástavby a nepatrne sa znížil podiel poľnohospodárskej pôdy (zo 41% na 40,4%).

Záver

Udržateľný rozvoj v mestách je proces, ktorý neustále dynamický reaguje na meniace sa ekonomické, sociálne, kultúrne a environmentálne tlaky. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že trvalo udržateľný rozvoj v mestách by mal smerovať k zabezpečeniu primeraných bytových podmienok pre všetkých svojich obyvateľov, mal by zlepšiť organizáciu riadenia mesta, najmä v oblasti územného plánovania a územnej organizácie, zabezpečiť integrovanú "environmentálnu infraštruktúru" (zásobovanie vodou, kanalizáciu, uskladňovanie odpadu), vybudovať trvalo udržateľný energetický a dopravný systém, podporiť aktivity trvalo udržateľného stavebníctva a podporiť aktivity smerujúce k podmienkam zdravého života v meste.

Vývoj po roku 1989 v Bratislave charakterizuje celý rad zmien, ktoré vo všeobecnosti nemajú dramatický priebeh. Základné črty vývoja je možné zhrnúť do nasledujúcich charakteristík:

- spomalenie rastu počtu obyvateľstva

- postupné znižovanie prirodzeného prírastku (v r. 1997 prirodzený úbytok -1,1 promile)

- zmeny v zastúpení základných vekových kategórií (pokles podielu 0-14 ročných, nárast podielu 15-59 ročných ako aj podielu 60 a viac ročných)

- výrazný nárast sociálno-patologických javov

- zmeny vo využití zeme (nárast zastavaných plôch a mierny pokles podielu poľnohospodárskej pôdy)

- znižovanie počtu prepravených osôb MHD

- zvyšovanie stupňa motorizácie a nehodovosti

- pokles významu vedy a techniky

- relatívne stabilná miera nezamestnanosti

- pokles úrovne zdravotnej starostlivosti

- mierne zníženie niektorých negatívnych vplyvov na životné prostredie (napr. zníženie niektorých emisií)