Mikuláš Huba
Úvodom sa musím priznať, že Bratislavou sa na rozdiel od 80-tych rokov v posledných rokoch systematicky nezaoberám. Preto moje poznatky či skôr postrehy vychádzajú skôr z odpozorovaného, než z naštudovaného. Aj to prevažne len na trase bydlisko - škôlka - škola - zamestnanie. Ale zato takmer výlučne pešo, a tedy s možnosťou bezprostredných vnemov.
Ak by som mal jedným slovom hodnotiť svoj dojem zo súčasnej Bratislavy, použil by som asi slová nejednoznačný až rozpačitý. Dovolte mi na ilustráciu uviest zopár zdôvodnení:
Čo sa týka celkovej atmosféry, oceňujem, že na rozdiel od niektorých iných slovenských miest sa tu nepresadili nacionalisticko - antidemokratické tendencie a Bratislava si uchováva imidž - na slovenské pomery nadštandardne - slobodného a otvoreného mesta. Na druhej strane sa mi však zdá, že chuť i možnosť ovplyvňovať chod mesta "zdola" majú skôr klesajúcu než rastúcu tendenciu, k čomu prispieva o.i. kompetenčná prekomplikovanosť, rozmáhajúca sa byrokratičnosť, korupcia a nedostatočná transparentnosť v rozhodovacom procese, spôsobujúce svojvolnosť, chaos a rezignáciu na veci verejné.
Podobne protirečivé sú výsledky prieskumu verejnej mienky zo začiatku roku 1993, v ktorom až prekvapujúco vel'ká časť obyvatel'ov sa identifikovala s mestom a vyslovila ochotu participovať na jeho rozvoji, ale v reále sa to čitel'nejšie neprejavuje.
Niekol'ko podujatí organizovaných radnicou vtiahlo do ulíc a na námestia starého mesta tisíce Bratislavčanov a vznikla vynikajúca atmosféra. Týka sa to najmä dvoch pokusov o znovaoživenie Korza. Ale na druhý deň či týžden bolo Staré mesto večer opät mrtve. Spontánnosť a záujem sa zorganizovať, samozrejme, nedajú. Tie buď vychádzajú zdola, alebo ich jednoducho niet, čo na druhej strane neznamená, že iniciačná funkcia samosprávy nie je dôležitá. Naopak, mala by byt ovel'a systematickejšia.
V tejto súvislosti je treba povedať, že napriek všetkým pokusom o krátkodobé oživovanie Starého mesta, toto nadialej umiera priamo úmerne strate trvalých obyvatel'ov. Niet pochýb o tom, že rekonštrukcia historického jadra sa v poslednom čase rozhýbala, ale rastúca prevaha príliš komerčných či príliš snopských prvkov (banky, luxusné obchody a pod.) a nedostatok zariadení či celých funkcií "pre normálneho eloveka" mu neraz uberá na autenticite.
Na čele mesta je už osmý rok človek, ktorého dlhodobá, kvalifikovaná a obetavá ochranárska minulosť je nespochybnitel'ná. Na druhej strane si nespomínam, že by vedenie mesta za uplynulých sedem rokov prejavilo záujem o neformálne, pracovné stretnutie s ochranármi či environmentalistami, snád s výnimkou niekol'kých pochybných parciálnych káuz. O pokuse o systematickú spoluprácu ani nehovoriac.
K tomu malá poznámka: kým politické strany získali v meste budovy za výhodných podmienok, ochranárske organizácie žiadnu budovu nevlastnia a od novembra 89 žijú vari v ešte provizórnejších podmienkach než pred ním.
Napriek tomu, že obyvatelia mesta vo vyššie uvedenom prieskume deklarovali vysokú ochotu k spolupráci s mestom a napriek viacerým návrhom a pozvaniam zo strany aj organizátorov tohto podujatia, vedenie mesta neprejavuje citel'ný záujem komunikovať. Možno sa mýlim, ale zdá sa mi, že opät zo strany radnice prevláda strach pred prípadnou kritikou či komplikáciami nad potrebou vtiahnuť občanov, občianske iniciatívy a organizácie skutočne do deja.
Zrejmá je rozmáhajúca sa kriminalita i v netradičných oblastiach a verejným tajomstvom je rozmáhajúca sa korupcia na všetkých úrovniach, ktorej sa dá aktívne čeliť iba systémovými pravidlami, prevenciou a aktivitou opätovne na všetkých úrovniach.
Obnova historických objektov a súborov sa celkovo zintenzívnila a dúfajme že i skvalitnila, ale na druhej strane pribudlo i necitlivých zásahov do hmoty stavieb, striech, fasád, výkladov. Mesto okupovali často stupidné reklamy, reklamy na tabakové výrobky nevynímajúc.
Aj keď ulice ako Obchodná, Vysoká či Jozefská sa zachránili pred celoplošnou asanáciou, podchvíl'ou historické budovy v tejto časti nahrádzajú nepredstavitel'ne agresívne či nevkusné dostavby, takže historická podstata týchto ulíc sa postupne vytráca. Tomu napomáha "amerikanizácia" ktorú so sebou prinášajú firmy typu McDonalds spolu so sprievodnými reklamami. Takéto trendy odporují o.i. aj odporúčaniam Bratislavy/nahlas (B/n).
Sieť obchodov a služieb v meste sa rozšírila, ale najmä v centre mesta tých bežných a cenovo dostupných skôr ubudlo, čo tiež napomáha jeho vyl'udňovaniu, resp. prevahe autochtónneho živlu nad autonómnym.
Napriek sl'ubom a dočasnému zmrazeniu mnohopodlažnej výstavby v centrálnej mestskej zóne, už to neplatí a vtláčajú sa do nej mnohopodlažné banky, o plánoch na 40-podlažný hotel Sheraton na Kamennom námestí ani nehovoriac. Viac-menej chaotická začínajúca manhatanizácia mesta odporuje odporúčaniam B/n i samotným regulatívom pre rozvoj mesta prijatým tými istými poslancami, ktorí v zápätí bez mihnutia oka hlasujú za ich totálne popretie.
Mestská zeleň sa stáva ešte väčším outsiderom než bola pred novembrom´89. Likviduje a poškodzuje sa hlava-nehlava, priam vášnivo. Každá (s prepáčením) búda, transformátor, kábel či nezmyselný predpis sú dôležitejšie než storočný strom, stromoradie či živý plot. Barbarstvo voči zeleni, na ktoré sme upozorňovali pri B/n, dnes presahuje stav spred novembra a zasahuje už i do častí, ktoré boli pred niekol'kými rokmi tabu - napr. tzv. vnútorné hory v okolí Slavína. Viz prestavba kaviarne "Bol'ševik" a ostrov pril'ahlých borovíc, odsúdených na smrť, alebo takmer celoplošné výruby v oblasti medzi Machnáčom a Bôrikom.
Na území mesta sa prakticky zastavila stupidná panelová výstavba z čias budovania tzv. rozvinutého socializmu, ale technokratické prístupy budovatel'ov bývalých "betónových králikární" si osvojili stavitelia vel'kej časti IBV. Najmä v uplynulom roku-dvoch ich možno charakterizovať sloganom: "Betón na úkor zelene".
Bezcitné prístavby v podobe manzárd, monštruóznych garáží a masívnych, neraz betónových oplotení, znehodnotli stovky cenných starých vilových stavieb.
Petržalka - všetci sme vedeli, že zázraky sa s ňou robiť nedajú. Ale predsa...
Bratislavský lesopark a chránené územia v zázemí mesta charakterizuje absencia koncepie, starostlivosti, či lepšie povedané anarchia - od dezolátneho stavu lesov, cez stavby typu nový hotel West na Kamzíku alebo tobogán na Somárskej lúke až po dezolátny stav rekreačných zariadení v hornej Mlynskej doline, na Kamzíku, Kačíne a inde. Skrátka na zaplakanie.
Podobne je to v prípade Sandbergu, Devínskej Kobyly a iných, údajne chránených, lokalít.
K tomu všetkému treba pripočítať nesakcionované prejavy celoplošného vandalstva na území mesta a pretrvávajúcu pochybnú mestskú hygienu, poznačenú nielen nedostatkom prostriedkov, ale aj disciplíny, záujmu a výchovy.
Ak sme pred 10 rokmi hovorili o akútne hroziacom dopravnom kolapse a obetovaní mesta dopravnej infraštruktúre, sprevádzaných notorickým neriešením tzv. pasívnej dopravy, čo povedať na túto tému dnes, keď akútne chýbajú prostriedky na prevádzku a údržbu mestské hromadné dopravy a počet osobných automobilov na území mesta sa viac ako zdvojnásobil, čo popri iných obrovských problémoch spôsobuje takmer nepriechodnosť chodníkov pre chodcov, o mamičkách s kočíkmi ani nehovoriac?
Kapitolu samu o sebe predstavuje biznis okolo agresívnej výstavby benzínových čerpadiel a nadväznej infraštruktúry, spravidla opäť na úkor posledných reálnych či potenciálnych plôch mestskej zelene. Ak sme vol'akedy plakali nad tým, že sa mesto obetovalo výstavbe komunikácií, dnes hrozí, že obetujeme cenné areály mesta pumpám, umyvárnam áut a podobným nezmyslom.
Prímestské obce: Zabránenie ich fyzickej likvidácii a náhrade panelovou výstavbou je možné označiť za jeden z najväčších ponovembrových úspechov. V niektorých prípadoch bol tento úspech zdôraznený ich vyhlásením za pamiatkové zóny. Ak sa však ich vývoj nebude citlivo regulovať, hrozí, že z ich pôvodných hodnôt toho vel'a nezostane.
Priemysel na území mesta je vel'ká záhada, lebo k tradičným motívom utajovania informácií z politicko-strategických dôvodov pribudli ešte možnosti ich utajovania z titulu tzv hospodárskeho tajomstva. Kvalita ovzdušia a odpadových vôd produkovaných priemyslom, ak máme veriť publikovaným údajom, sa vcelku zlepšila. V skrytosti však pribúda nových zdrojov znečistenia, ktoré spolu s rastúcim dopravným znečistením hrozia opätovným zhoršovaním stavu.
Vari najväčšou fackou autorom Bratislavy/nahlas je pretrvávajúca výroba viskózového hodvábu v Istrocheme, hraničným termínom ukončenia ktorej mal by 31.december 1993. Namiesto toho sa tu pripravuje rozšírenie ďalších škodlivých gumárenských výrob.
Situácia v prípade ďalšieho vel'kého znečisťovatel'a - Slovnaftu - sa síce zlepšila, ale vydávať sa div nie za garanta environmentálneho ozdravenia Slovenska a ekologickú prevádzku je asi tak namieste, ako v prípade Gabčíkova či VSŽ.
Napriek veľkému, objektívnemu a takpovediac nespravodlivému nedostatku finančných prostriedkov zo strany štátneho rozpočtu, nie je cítiť, že by pre mesto boli prioritou šetrné hospodárenie s energiou, vodou a ďalšími surovinami, recyklovanie odpadov, či aplikácia množstva pozitívnych príkladov na zefektívnenie hospodárenia mesta, hoci zo susedného Rakúska.
Súhrnne možno konštatovaťt, že mestu dosial' chýba stratégia, a zvlášť stratégia trvalo udržatel'ného rozvoja, ktorú s väčším či menším úspechom realizujú v stovkách vel'kých miest sveta.
V snahe "nebyť nekonštruktívny" si na záver dovolím predložiť niekoľko nárhov na prvé kroky k pozitívnym zmenám (namiesto ucelenej vízie):
- Preštudovanie, zhodnotenie a selektívne uplatňovanie záverov a odporúčaní relevantných dokumentov medzinárodného charakteru, typu Agenda 21, Habitat II, WHO, Aalborgská charta, Lisabonská deklarácia o trvalo udržatel'ných mestách, Local Agenda 21 ai.
- Účinná aplikácia pozitívnych príkladov zo zahraničia, ale aj z niektorých slovenských miest.
- Rekapitulácia návrhov a odporúčaní B/n., ale aj návrhu Stratégie rozvoja mesta z r. 1993 a ďalších dokumentov. Rozlíšenie, čo je z nich ešte aktuálne, a prečo sa to nerealizuje.
- Sústavné formálne i neformálne monitorovanie vývoja mesta a priebežné vydávanie správ o jeho stave. Pokus o niečo, ako Bratislava/nahlas II. Dohoda na vytvorení formálneho i neformálneho, ale najlepšie prierezového, medzisektorového subjektu resp. subjektov, na spôsob akéhosi Klubu za zdravú Bratislavu, kvalifikovaného oponenta i poradného orgánu samosprávy.
- Zavedenie súboru indikátorov na meranie a vyhodnocovanie vývoja mesta.
- Rozpracovanie a uplatnenie systému (systémov) environmentálneho menedžmentu pre mesto, resp. pre jeho easti.
- Aktivovanie občianskeho záujmu o veci verejné, vytvorenie reálnych predpokladov na diskusiu, iniciovanie mestských ekofór, medzisektorových diskusií, pomoc mesta pri vytváraní infraštruktúry typu zelenej linky, ekocentier a podobných informačno-vzdelávacích zariadení, všestranná podpora rozvoju občianskych aktivít, organizácií tretieho sektoru a občianskej spoločnosti ako celku.
- Povýšenie smerovania k trvalej udržatel'nosti, ako komplexnej stratégie integrujúcej sociálne, ekonomické a environmentálne aspekty a prijatej svetovým spoločenstvom ako globálna rozvojová pardigma pre 21. storočie, za základ stredno- a dlhodobej stratégie rozvoja mesta.
Pozn. Niektoré konkrétnejšie návrhy obsahuje Ponovembrové Slovensko č. 5 (1999)